Dievčatá. capo 2.pražec

Svetlo sviec tmu nevpustí, tam do izby za oknom
Kde nad knihou sedíš ty a rozmýšľaš kde je on.
Kvapky dažďa sa kĺzajú, po škridlách na strechách
A posledný autobus, na konečnej zabliká.

Vtedy uložíš sa do perín, v tej izbe za oknom
A matka ti neverí, že bol to práve on
Mestské veže polnoc bijú, noc už má to zrátané
Viečka tvoje oťažejú, skryjú oči slzavé.

REF: Dievčatá, tie pre ktoré my hráme
Dievčatá, známe aj neznáme
Dievčatá, všetky sú tak krásne
Dievčatá, z lásky nešťastné.

Znova bola to noc bez slov a ráno je úprimné
Spánok vrásky neodniesol, tvoje zrkadlo neklame
Z neho na teba hľadí tvár, tvár čo ju sama nepoznáš
A na stene kalendár, ráta dni ktoré lacno predávaš.

Raňajky zvonec preruší, poštár sa na teba usmeje
Ten človek vôbec netuší, aké máš doma galeje
A slzy sa gúľajú, po tvári ktorá sčervená
Keď odkaz čítajú, že dnešné ráno koniec znamená.