Dievčatá. capo 2.pražec
Svetlo sviec tmu nevpustí, tam do izby za oknom
Kde nad knihou sedíš ty a rozmýšľaš kde je on.
Kvapky dažďa sa kĺzajú, po škridlách na strechách
A posledný autobus, na konečnej zabliká.
Vtedy uložíš sa do perín, v tej izbe za oknom
A matka ti neverí, že bol to práve on
Mestské veže polnoc bijú, noc už má to zrátané
Viečka tvoje oťažejú, skryjú oči slzavé.
REF: Dievčatá, tie pre ktoré my hráme
Dievčatá, známe aj neznáme
Dievčatá, všetky sú tak krásne
Dievčatá, z lásky nešťastné.
Znova bola to noc bez slov a ráno je úprimné
Spánok vrásky neodniesol, tvoje zrkadlo neklame
Z neho na teba hľadí tvár, tvár čo ju sama nepoznáš
A na stene kalendár, ráta dni ktoré lacno predávaš.
Raňajky zvonec preruší, poštár sa na teba usmeje
Ten človek vôbec netuší, aké máš doma galeje
A slzy sa gúľajú, po tvári ktorá sčervená
Keď odkaz čítajú, že dnešné ráno koniec znamená.
