Na konci bieleho domu býval Ján
Chcel nosiť kvety, nemal komu, mládenec Ján
Smútok je večer ostrý ako nôž a bol s ním Ján
Cez okno vošli Pravda a Lož, mohol si vybrať Ján
Mohol si vybrať Pravdu a Lož, slabý Ján
Mohol si vybrať Pravdu a Lož, váhavý Ján
Mladú, krásnu a vábivu Lož videl Ján
Starú, všednú a plesnivú Pravdu spoznal Ján
Večer je tupý ako nôž, stratený je Ján
Odišli navždy Pravda a Lož, zostal len Smútok a Ján
Človek je navždy sám, keď spozná Pravdu a Lož
Človek je navždy sám tak ako Ján
Smiech je praskot suchých konárov, to vie i Ján
Smiech je praskot suchých konárov, mŕtvy je Ján
