1. Na brehu Dunaja v teniskách a v tričku
čakáme ty a ja rannú električku,
chýry z dennej tlače visia nad mestom,
moje srdce plače po roku tisícosemstom,
svet bol nežný herbár, voňal podbe�om
vtedy pred Einsteinom aj pred Nobelom,
nik tu neštrajkuje za zvýšenie miezd,
ešte je ďaleko inflácia hviezd.
2. Ešte sa nik s nikým o nič nedelí,
�udia ešte nie sú uvedomelí,
pán gróf s mladú dámú odchádzajú kočom,
tíško si šepkajú, a nik nevie, o čom,
zrazu všetci miznú, len ja ostávam,
dovidenia, láska, ruky bozkávam,
ešte rukavička a ruža komtese,
kým príde električka a všetko odnesie.
