1. Tak veľké rozdiely sú vyslovené
s pocitom viny niečo utajím
Je toho príliš, čo si nepovieme
mám vraj len toľko, čo si zaslúžim
R: To ja volám niekam tvojim smerom
tichú ľútosť bez slova
viem, že nie je neskoro
začať zase odznova
Volám, že mám celkom jasný
krok na schodoch od dola
nikdy nie je neskoro
začať zase ísť odznova
2. Čo bolo isté zase vidím slabo
to, čo je ťažké trochu odľahčím
zostáva niečo ako buď - alebo
je možné vybrať niečo medzitým?
R: To ja volám...
*: Možno som mala skloniť
hlavu viac, než zvyknem
Možno som mala kričať
viac, skôr než stíchnem
Možno toho za hlavou
bolo viac, než treba
Možno som chcela chvíľu
dobre aj pre seba
R: To ja volám...
