Prišla ako vietor, zrazu tu stojí.
Zjavenie či duch, tak trochu sa bojím.
Nohy, vlasy, ústa - krásny úkaz.
Ešte stále spím s jej vôňou, v duchu vediem si ju domov.
Dnes už žiadny výraz nie je presný.
Bola malý raj aj peklo aj vesmír.
Nájdem ju no strácam mám - ale nemám.
Po jej tvári stále pátram, pomôcť môže snáď len zázrak.


R: Nabudúce musím zamknúť východ.
Nenechám ju nikam újsť, tak strašne rýchlo.
Nabudúce dám ju strážiť v kláštoroch.
Aj keď márne chytám vietor cítim, že chcem to len s ňou.


Bolo toho málo, moc to bolí.
Nechcem žiadny liek aj keď som chorý.
Nabudúce možno pôjde so mnou.
Aj bez máp a vážnych cieľov kráčaj po mne dlaňou bielou...


R: Nabudúce musím ...


Prišla ako vietor zrazu tu stojí.
Zjavenie či duch, tak trochu sa bojím...