Stála raz vo dverách,
zo šiat si striasla strach,
v topánkách ešte pálil útek.
Vraj ušla z románov,
pre lásku zbabranú,
zlomená ako ruža z púte.

Bežný úraz dvoch bláznov,
v klietke srdca je prázdno.
Láska je na črepy,
nik ju viac nezlepí,
aj duša prestala v nej spávať.
Tak stojí vo dverách,
niečo v nej umiera,
vravím jej to sa predsa stáva.
Bežný úraz dvoch bláznov,
v klietke srdca je prázdno.

V hlave má stále len prievan,
uteká sám Boh vraj vie kam,
z milostných románov k nám.

Vzal som ju do ulíc,
žiť sa dá od nuly.
Taxíkom leteli sme lístím.
V čakárni na slová
začal som odznova
príbeh pred ktorým ušla z kníh.

Bežný úraz dvoch bláznov,
v klietke srdca je prázdno.
V hlave má stále len prievan,
uteká sám Boh vraj vie kam,
z milostných románov k nám.
Ten istý príbeh s ňou hrám.
Beží im čas v malej kaviarni Svet,
kým nezistia, že lásky už niet.

V lacných románoch už šlohli záručný list.
Každý z nich vie, že raz musí prísť.
Prísť, prísť, kde sa toľko fláka.
Prísť, prísť, každý na ňu čaká.
V hlave má stále len prievan,
uteká sám Boh vraj vie kam,
z milostných románov k nám.
Ten istý príbeh s ňou hrám.

Ten istý príbeh s ňou hrám.