Prekvapiť ma vedia občas vlastné predsudky,
že vraj chutí biele víno, tak si sadám pred súdky.
Doteraz som mala len akostné červené.
Neviem sa rozhodnúť, no to patrí ku žene.
Svoju pestrú myseľ zamestnávam vo všetkom.
Rada zvýšim výšku svoju hoc len opätkom.
V spoločnosti, kde som svoja, hneď sa uvoľním
a na vtipoch smejem sa, hoci nerozumiem im.
Že-na že-na že-na že-na že-na súlad treba rým,
preto na na na na na na chvíľu sa zamyslím...
Pomaly zvykám si na ženu, s ktorou občas hádam sa,
občas aj v jej slovách zakopaného hľadám psa,
no učím sa ju chápať a podporovať v tom,
že môže robiť faux pas a kašľať na bontón.
Mením svojho hlasu tón, no farba ostáva.
Keď ti poviem, poďme vľavo, myslím, poďme doprava,
a keď mlčím, tak to opäť niečo znamená...
Zisťuj, hádaj, pýtaj sa, veď takto som už stvorená.
Že-na že-na že-na že-na že-na súlad treba rým,
preto na na na na na na chvíľu sa zamyslím...
Že-na že-na že-na že-na že-na preteky treba dvoch.
Naše ciele sú aj v obehu, nezabránim obehu v ľudských názoroch.
Za volantom vnímam všetko okrem dopravy,
zrkadielko spätné, nech sa vidím, nastavím.
Zaparkujem rovno, ale nie ešte dnes.
Naozaj zaparkujem rovno, ale mávam z toho stres.
Keď chcem viacej pozornosti, všetko zveličím.
Ak po niečom veľmi túžim, tak si dožičím.
Keď sa bojím čokoládou nervy odbúram,
v tom momente druhoradá je mi figúra.
Že-na že-na že-na že-na že-na súlad treba rým,
preto na na na na na na chvíľu sa zamyslím...
Že-na že-na že-na že-na že-na preteky treba dvoch.
Naše ciele sú aj v obehu, nezabránim obehu v ľudských názoroch.
A prečo sa ja vlastne nad tým všetkým zamýšľam?
Táto chvíľa tvorivá ako prišla, odišla,
tak idem si ja radšej hľadieť na seba,
no začínam byť hladná, tak predtým pôjdem na kebab
až potom začnem od seba.
že vraj chutí biele víno, tak si sadám pred súdky.
Doteraz som mala len akostné červené.
Neviem sa rozhodnúť, no to patrí ku žene.
Svoju pestrú myseľ zamestnávam vo všetkom.
Rada zvýšim výšku svoju hoc len opätkom.
V spoločnosti, kde som svoja, hneď sa uvoľním
a na vtipoch smejem sa, hoci nerozumiem im.
Že-na že-na že-na že-na že-na súlad treba rým,
preto na na na na na na chvíľu sa zamyslím...
Pomaly zvykám si na ženu, s ktorou občas hádam sa,
občas aj v jej slovách zakopaného hľadám psa,
no učím sa ju chápať a podporovať v tom,
že môže robiť faux pas a kašľať na bontón.
Mením svojho hlasu tón, no farba ostáva.
Keď ti poviem, poďme vľavo, myslím, poďme doprava,
a keď mlčím, tak to opäť niečo znamená...
Zisťuj, hádaj, pýtaj sa, veď takto som už stvorená.
Že-na že-na že-na že-na že-na súlad treba rým,
preto na na na na na na chvíľu sa zamyslím...
Že-na že-na že-na že-na že-na preteky treba dvoch.
Naše ciele sú aj v obehu, nezabránim obehu v ľudských názoroch.
Za volantom vnímam všetko okrem dopravy,
zrkadielko spätné, nech sa vidím, nastavím.
Zaparkujem rovno, ale nie ešte dnes.
Naozaj zaparkujem rovno, ale mávam z toho stres.
Keď chcem viacej pozornosti, všetko zveličím.
Ak po niečom veľmi túžim, tak si dožičím.
Keď sa bojím čokoládou nervy odbúram,
v tom momente druhoradá je mi figúra.
Že-na že-na že-na že-na že-na súlad treba rým,
preto na na na na na na chvíľu sa zamyslím...
Že-na že-na že-na že-na že-na preteky treba dvoch.
Naše ciele sú aj v obehu, nezabránim obehu v ľudských názoroch.
A prečo sa ja vlastne nad tým všetkým zamýšľam?
Táto chvíľa tvorivá ako prišla, odišla,
tak idem si ja radšej hľadieť na seba,
no začínam byť hladná, tak predtým pôjdem na kebab
až potom začnem od seba.