Potkan kráľ

Veľké ruky, šedá tvár,
mal korunu a tak bol kráľ.
Kráľ potkanov,
kráľ potkanov.
Im obed bral do kanálov,
kde v zime spal a vládol v ríši strašne slobodných,
slobodných.
Bol to jazdec kanálový,
nosil starý oblek menčestrový,
všetci ho tu poznali.
On známym gestom pomalým si korunu dal z hlavy dolu a povedal len, že mal smolu,
Tak pozdravil nás miestny potkan kráľ.
Vietor sa mu s vlasmi hral,
keď drobné mince počítal.
S ním držal krok len pes,
čo nemal obojok.
Tak videl som ho naposledy ísť.