1. Nemám chuť sa dívať späť,
vždy o polnoci sa končí starý svet.
Aj keď niekoho to možno zlostí,
nedá sa dlho žiť z minulosti.

2. Stále však platí pravda odveká,
že práve minulosť robí človeka.
na včerajšku sa nič zmeniť nedá
a zajtra ráno znovu sadáš do torpéda.

R: Čo bolo, bolo... Ivan je nevinnny.
Čo bolo, bolo... píšeme nové dejiny.
Čo bolo, bolo... my zostávame v kľude.
Čo bolo, bolo... ale, čo bude.


C: Čo bolo, bolo s veľkým šťastím aj so smolou,
pome pozbierať so stolov, vyrovnaný so svojou rolou.
Stále s niekym navždy sólo, koľko výhier,
koľko vlastných gólov, koľko v ceste stálo volou,
tu všetko bolo dobrou školou, výhry a porážky
zas zbierajú ťa z dlážky, nastupujú nové prášky,
mi do behu cez prekážky pre peniažky, možno áno
a možno nové ráno, skončil spánok a zase si hovoríš,
teraz mám svoje sólo.... čo bolo, bolo.

R: (2x)