*: Máš dlaň, čo hladí, keď bolí,
prázdne sú po známych stoly,
z cigariet razí pach tiel,
na čas som zas odišiel.
1. V to ráno padol nám dážď,
na slová vzala si plášť,
práve som spočítal dlh,
prenikol k očiam ti lúč,
studený, hrdzavý k�úč.
2. Sem sa už nehodí smiech,
biela si, chladná jak sneh,
zdobí ma písmeno zet,
z drobností staviam si svet,
iný mi chceš vymyslieť.
3. Uzdu a sedlo mi dáš,
viem to a vymením stráž,
cvalom ťa ponesiem sp�ť,
raz vpravo, raz v�avo hneď,
niet tu čo závidieť.
4. Ráno si posledná z dám,
zdobí ma telo a klam
a v tvojom tele je hriech,
ko�kýkrát už vravím "nech!",
z tvojich striech topí sa sneh.
