1. Jesennou tmou letí doďaleka,
pár vtákov posledných preč máva,
vody sú kalné, dlhá rieka
opúšťa miesto, kde stála, hm.
2. Na listoch skladané smutné piesne,
že ohňov ubudlo, to je správa zlá,
kto zišiel zo skál na cesty lesné,
stupaj v nich po ňom zostala.
3. A tak sa zdá: chlad stráži jeseň,
smutné sú ohne, dym odletí,
ako tým hviezdam popri rieke
vtáci, čo "zbohom" pošepli.
4. No tak už zastaň, ty dokmásaná,
každé snáď bo�avá sa ráno zobudíš,
nech doznie pieseň, láska hravá,
ktorú i s nocou ukončíš.
5. Už vtákov nevidieť, hlas dia�ok doznel,
obzor sa nevinne nad kopcom červená,
ktosi tu postál, k zemi pozrel,
vracia sa na miesta, kde končí nede�a.
*: Posledná jesenná ...
