1. Ležia tu horeznak s úsmevom na perách,
svet berú s humorom, v tráve majú dom,
tak čakajú na svoj životný vlak.
2. Známy zvuk do uší už dolieha v ovzduší,
poberie ich rád ten dlhý kovový had,
ktovie, kde ich cesty preruší.
R: Aj v nás občas prebudia sa duše tulákov
a náš poh�ad z trávy skúma tvary oblakov,
zas veríme na priate�stvo, ktoré nezničí nik,
to do nás vdýchol život duch tých jeho krásnych kníh.
3. Povedie nás do plání, do snehových st�p od saní,
ktoré kuriér zanechal, keď psí záprah tadia� hnal,
nevediac, či do cie�a dorazí.
4. Keď v lesoch nekonečných zacíti dym vlčí dych,
priložíme na oheň pár driev a vlčí tieň
sa stratí až na stránkach posledných.
R:
