1. Kristínka by mala dnes už o dva roky dlhšie vlasy
a plač mi skáče do slov vieš, keď zas a znova premietam si,
ako visí prichytená v trhlinách vysokých brál
nikto nezachytí tvoje laná keď sa rútiš s kolmých skál.

2. Bol som pri nej dole hneď, kým jej výkrik doznel v ozvenách
a za viečkami našiel tlieť dve zľaknuté svetielka.
Čo sa robí v mojich žilách, o to sa nik nestaral,
nikto nezachytí tvoje laná, keď sa rútiš s kolmých skál.

R1: Spíš Kristínka, snáď len spíš,
neverím poď a vstaň,
ten pád bol možno len klam.
Spíš Kristínka, snáď len spíš,
ty musíš hore ísť,
k oblakom sme už na dotyk.

R2: Ty si jediná, z nás,
tak blízko pri oblakoch.
Ty si jediná, z nás,
tak blízko pri oblakoch,
pri oblakoch.

3. Vydýchla mi v náručí a odvtedy sa podvádzam,
že Kristínka snáď iba spí, že ticho za ňu rozpráva.
Tak sa platí, za to že mladá chcela vidieť z výšky brál,
nikto nezachytí tvoje laná, keď sa rútiš s kolmých skál.

R1:
R2:

R1: 2x fade out