Chrám píše prstom na nebo, kto vdýchol dušu kameňom,
život šiel vždy vlastnou cestou, sme tu my a naše mesto.
Neptún stráži milencov, let holubov a štekot psov,
každý kráča vlastnou cestou, sme tu my a naše mesto.
R: Cesty vedú tam aj späť, milión miest núka svet,
no len jedno nám zlomí hlas ... je to mesto, čo je v nás.
Orchester vždy večer skúša, v každom okne býva múza,
dirigent dal známe gesto, sme tu my a naše mesto.
Rieka má posteľ kamennú a pozýva nás k prameňu,
obmýva v nás známy priestor, sme tu my a naše mesto.
R: (2x)
ouuuuu...
