dusím sa v objatí štyroch stien
skúšam prekročiť svoj vlastný tieň
rozbúrať hradbu svojich myšlienok
kráčať za obzor a dotknúť sa rúk
bývam viac ponorený do seba
neviem zabudnúť na teba
hľadám ťa všade v každom dotyku
si nádejou prosím príď a zbav ma tých pút
ty liečiš každú z mojich bolestí
si nádejou do lepších dní
pri tebe bývam menej zlý
si prvý aj posledný
bez lásky som iba púšť vyschnutá
dovoľ mi ponoriť sa do teba
zmy zo mňa všetky moje slabosti
už nie som ten čím som bol nie nechcem byť zlý
poznám už cenu svojho života
kríž stony bič a golgota
tam položil si základ lepších dní
už nie som ten čím som bol chcem za tebou ísť
