1. Už niekoľko dní v tichu, sama
cez škáru dverí tvoj tieň hľadám
Ako vonia záhrada v spomienkach to neviem nájsť.
Neúprosný čas nám to zráta zas.
R: Okná dokorán dýchaj, ži, naše srdcia začnú biť. Raz snáď
môžeme pochopiť, že vždy jeden z nás musí ustúpiť, musí ustúpiť.
2. Chlad z posledných dní na mňa padá.
Hlas v mojej hlave sa prihovára.
Ako vonia záhrada v spomienkach to neviem nájsť.
Neúprosný čas nám to zrátal zas.
R: +
musí ustúpiť.
Aáááh... .... óóóh....... (2x)
R:
