Ide čas, letí čas,
často láska volá nás,
potom nás minie, našou
vinou, nie sme svätý.

Ako tieň, stratí sa v
diali a s ňou náš sen
letí tiež v diaľ, že príde
iná, márne čakáš, láska spí.

Kam sa dívaš, kam sa dívaš,
kam sa dívaš, keď ti výzva
lásky znie, viem, že snívaš,
sotva vnímaš, že láska núka
ti tie lúče láskavé.

Vždy sa nám oplatí, keď láska
z nás sa vytratí, len našou
vinou, čiernou nocou, za ňou
letieť.

Veď letí čas, vráti sa čas, už zdraví
nás strieborný mráz, letieť
za inou, zrazu sa nebáť, lásky
niet.

Kam sa dívaš, kam sa dívaš,
kam sa dívaš, keď ti výzva
lásky znie, viem, že snívaš,
sotva vnímaš, že láska núka
ti tie lúče láskavé.