1. Vraj to bolí, keď zotieraš slzy a máš ich už plnú dlaň,
vraj to bolí, keď utekáš a nevieš vlastne kam.
Chceš preč z toho davu, čo rozdupal k�úč k hrám.
R: Kto rozumel včera všetkým bláznom,
dnes ich už odmietal.
[: So sklonenou hlavou do očí sa pozrieť bál. :]
2. Vraj to bolí, keď prijímaš rany mierené pod svoj pás,
vraj to bolí, a zvlášť tých, čo nechceli sa vzdať.
Tí skúsení radia:"Vráť sa, chlapče, vráť!"
R: Majú snáď všetko, čo telo žiada,
len chýba im vzácny dar:
[: nevedia sami, kam podeli vlastnú tvár! :]
