1. Zas máš zelenšie oči, v nich strach,
po prebdenej noci vlhko na perách,
tulák, čo na rohu hral, bol naivný a čistý,
len jeho starý spevník má vytrhané listy.
Smútok do vody skočil, nemá pás,
ver mi, zavri si oči a počúvaj m�j hlas:
R: Ak ťa začne raz unášať vietor,
keď ťa bez zmyslu povlečie tmou,
ako húština nad skalnou priepasťou
vyrastiem tu pred tebou.
2. Ak raz odídeš navždy, naozaj,
nikdy neboj sa pravdy a lásku rozdávaj,
pam�taj, že nikdy viac už nezostaneš sama,
akýsi otrhaný tulák bude strážiť tvoje rána.
R:
R:
