Kto by to bol povedal kam až jedného dňa doletím,
kto by to bol povedal kam sa dostanem.
Kto by to bol povedal, že život budem dávať do vety
a ľudia budú kričať na mňa nech stým neprestanem.
Kozmonaut toto som chcel robiť,
chcel som vedeť lietať ešte nevedel som chodiť.
Každý hľadal rovnú cestu ja som hľadal schody
a za krídla by som sa vedel pobiť,
vtedy keď som bol malý zasran,
mal som pocit, že tam hore čas zastal.
Môj sen, moja ilúzia vlastná
a tak som často zatváral oči naschvál a sníval,
alebo trávil chvíle v okne a čakal na ten moment, keď sa zotmie
a vyjde mesiac a hviezdy,
a vždy keď vyliezli som opustil realitu všedný svet triezvy,
a robil sa, že lietam roztiahnuté ruky myseľ išla niekam.
Prevtelený do inej podoby a vychutnával si pocit slobody.
Kto by to bol povedal kam až jedného dňa doletím,
kto by to bol povedal kam sa dostanem.
Kto by to bol povedal, že život budem dávať do vety
a ľudia budú kričať na mňa nech stým neprestanem.
Čas beží rýchlo a ja starnem,
detské sny už odleteli už zo spálne.
Aj som dozrel a v myslení dospel,
stále verím v to, že lietanie je reálne.
Aj keď...trocha v inej forme,
aj bez krídel dá sa lietať voľne.
Na zemi z nohami, so svojimi snami,
dá sa odletieť kamkoľvek, len
treba veriť v to, že neni žiadny strop,
nič čo by ťa obmedzilo, treba veriť snom
a začneš sa dvíhať, svet inač vnímať,
reálnu podobu dostane to o čom si sníval.
Veď kto by to bol povedal,
že raz budú počúvať môj hlas a vyletím tam,
kam som pozeral jak dieťa,
a môj sen ma oslobodí a ja budem lietať.
Kto by to bol povedal kam až jedného dňa doletím,
kto by to bol povedal kam sa dostanem.
Kto by to bol povedal, že život budem dávať do vety
a ľudia budú kričať na mňa nech stým neprestanem.
