Padol zákon, nastúpil nový,
no my sme sa ani o krok nepohli.
Prešľapujúc na mieste,
pečené holuby, kde ste?
Oslavné reči, oslavné slová,
že konečne budúcnosť bude ružová.
Nebuďte naivní, ste priehľadní ako sklo.
Vašou jedinou snahou je udržať status quo.
Pochovali ste minulosť a koľko vás to stálo,
no prítomnosť sa nelíši a stále je vám málo.
V každom vidíte len prostriedok k dosiahnutiu
svojich nízkych cieľov a k zbohatnutiu.
Ste úplne takí istí ako tí pred vami,
zmenili ste len meno – metódy zostali.
Takže zase nič nového, už som sa zľakol,
že sa poruší schéma sluhov a pánov.
Nahromadené problémy zostávajú bez riešenia,
no zase si to odnáša len určitá trieda,
hlavu mi trhá otázka jediná:
čia je to vina?
Čia je to vina a kto v tom má prsty
keď do čela sa dostanú vždy zase tí istí.
Tak kto za to môže a kto za tým stojí,
kto koho sa bojí a kto proti komu zbrojí.
Veď padol zákon, nastúpil nový,
časy sa menia, no ľudia zostávajú kurvy.
Časy sa menia, no asi iba málo
keď zase ide každému iba o svoj...
Čia je to vina,
čia, čia je to vina keď
pretvárku strieda vždy pretvárka iná.
Tak kto je porazený a kto je tu víťaz,
veď čas sú prachy a prachy sú občas.
Čia je to vina, keď doba je už iná,
avšak sviňa zostane asi navždy iba sviňa.
Čia je to vina, čia, čia je to vina,
naša, vaša a nikoho iná.