Ako mucha, ktorá vráža na sklo
padám niekam, kde už pre mňa slnko aj tak dávno zhaslo
Cítim pevný základ niečoho nehmatateľného,
žijem vo víre nálad a je mi to už naozaj jedno

Ako mucha, ktorá vráža na sklo
narážam na svet, v ktorom som aj tak len na skok
Míňam vlastný tieň, stúpam zo zhmotneného tela,
klesám k oblakom a moja duša sa rozplýva v tme

Míňam vlastný tieň
stúpam z hmotného tela
Práve v dnešný deň
sa moje bytie sa rozplynulo v tme