Holubica

ked narod a narod, stojí proti sebe
ked sa vychodisko uz dlho najist nevie
ked prst na spusti caka na povel pal
a vybuchy pocut az k dalekym hviezdam
vtedy si clovek skace po vlastnych nohach
a vsetky vyzvy k mieru ostanu len slova
ked clovek berie zas do ruky zbran
a vsetko vokol nici bez zabran

R: Biela holubica s krvyvych oci jej vytekaju krvave slzy
biela holubica ten krehky symbol mieru
v kaluzi krvi konci svoju kratku eru/

ked narod a narod stoji proti sebe
ked sa vychodisko uz dlho najist
nevie kde su vsetci svaty
ked sa ozvyva sa plac a rev
ziadne bozie deti sme iba krvilacna zver