Nikomu nezávidím, len škovranovy pieseň,
len ale jam ich krásnu jeseň.
Nikomu nezávidím, len teplo južným krajom,
len vánku ktorý na mňa dýcha jarom.
Závidím hviezde, ktorá sa pozerá,
do hlbokého jazera,
keď tvoje náručie zo dňa na deň,
čaká s láskou na mňa, na mňa len.
R: Nikomu nezávidím, skôr nám závidia ľudia,
že radosť nám vždy v očiach vidia.
Škoda len, že nám dvom čas tak rýchlo, rýchlo letí,
snáď vedie nás dvoch k šťastiu v ústrety.
Závidím hviezde, ktorá sa pozerá,
do hlbokého jazera,
keď tvoje náručie zo dňa na deň,
čaká s láskou na mňa, na mňa len.
R:
