1. Tvár, sen farebný výkvet,
jemne dýchnem zo skla zotieram,
Sú len odkazy príkre,
v ktorých vlastné slová zapletám.

R: Roztrhnutý zabudnutý deň
a na rozlúčku poviem len:
Že je mi lúto, za tvojou láskou,
Za boskom v bráně, aj za precházkou,
Že je mi lúto, za tvojím smiechom,
za něžnou rukou, zrychleným dychom.

2. Miesto zraku, zavreté viečka,
skryjú všetko, pozhasínajú.
Iba chvílu možno, že prečká,
ten pohlad skrytý pre túto mezeru.
R:

Tak jej napíš odkáž, že ti je lúto,
tak jej zakrič, že si zostal tu sám. 2x