Raz nás stopli strašne milé baby.
Mohli sme sa desať razy zabiť.
Celú cestu som sa obzeral,
zostal po nich iba úsmev vo dverách.
Bolo s nimi podozrivo dobre,
adresy však velmi nerád žobrem.
Študentky a možno učnice.
Kto mal vedieť, že boli z Lúčnice?
Hej, hej, hej
R. Teraz už viem,
prečo každý chce
tanečnice z Lú, Lúčnice.
Azda sú to iba slová, slová,
ja som sa však vážne zamiloval.
Možno viete, čo to znamená,
hladať dievča bez adresy bez mena
Ešte mám z ich vystúpenia lístok.
Páry sa mi zdali príliš blízko.
Počkal som si až sa odkrojí.
Ešte krajšia bude v bielom závoji.
Potom prišli dáki velkí chlapi,
spýtali sa, či ma niečo trápi.
Mocní z bryndze, rýchli z žinčice.
Kto mal vedieť, že boli z Lúčnice?
R: Zrazu som ich stretol,
na potulkách svetom.
Tam kde je to vhodné,
priamo vo Východnej.
