Postavil som dom,
spravil pár dobrých vecí,
objavil som zákon tiel,
ak musíš, tak ma zlom,
ale dnes so mnou precíť,
spojenie blízkych duší.
Vieš byť ako med,
pod kožou sladko chutíš,
to môj jazyk dávno vie,
vieš byť ako jed,
možno tým je svet krutý,
za všetko priveľa platím.
Možno náhodou, sa stretli naše telá,
náhodou, tá náhoda je skvelá,
náhodou, ja znovu si to želám, náhodou...
Vždy, keď vypnú prúd,
vo mne tiež niečo zhorí,
ako keď ťa náhle niet,
na posledný súd,
prídem náramne chorý,
z tvojich úst, nôh a očí,
z tvojich úst, nôh a očí.
R: Ako jed je túžba v nás,
chcem ťa hneď a stále viac,
ako jed mi prúď do žíl,
lebo v tebe som chvíľu večný.
Ako jed je túžba v nás,
telom svieť, musíš ma nájsť,
ako jed mi prúď do žíl,
lebo v tebe som chvíľu večný.
Lebo spolu sme chvíľu veční.
Postavil som dom,
zažil pár dobrých nocí,
pochopil som zákon tiel,
obaja sme v tom,
každý z nás v sebe nosí,
kliatbu dvoch blízkych duší.
Možno náhodou, sa stretli naše telá,
náhodou, tá náhoda je skvelá,
náhodou, ja znovu si to želám, náhodou...
R: Ako jed ...
Lebo spolu sme chvíľu veční.
Dnes už viem,
že niečo núti nás,
stále túžiť, stále chcieť.
R: Ako jed ...
lebo spolu sme chvíľu veční,
lebo spolu sme chvíľu veční.