Pri jednej plavovláske, čo mužov nemá v láske
som, zhorel na otázke o šťastí.
Vraj láska je vec klamná a starosť prenáramná,
že nevydá sa za mňa, že som zlý,
o-o- ó, tá plavovláska!
Že ona je stvorená bez lásky žiť,
že jej nežné ramená nesmie nik pohla diť,
že dnes má zlé tušenie, že má zlý deň,
že mám oči zasnené a v očiach čierny tieň.
Chcel som ju vziať do sveta, tá kráska ma odmieta
a zrak sa jej trblieta ohňom zlým.
Vraj príliš mám smelé sny, vraj príliš som na slečny
a vraj len vtedy bezpečný, keď spím,
o-o-ó, tá mužská cháska!
Že ona je stvorená bez lásky žiť,
že jej nežné ramená nesmie nik pohladiť,
že dnes má zlé tušenie, že má zlý deň,
že mám oči zasnené a v očiach čierny tieň.
Že ona je stvorená bez lásky žiť,
že jej nežné ramená nesmie nik pohladiť,
že dnes má zlé tušenie, že má zlý deň,
že mám oči zasnené a v očiach čierny,
a v očiach mám čierny tieň.
