Nocou bezsennou a večne sami
blúdili sme tmou, len hviezdy s nami
temnou oblohou konali márnu púť.
Úsmev na perách mala si vtedy
v očiach hviezdny prach a mesiac bledý
a mňa divný strach zovrel do svojich pút.
Nebol jasný deň vtedy, keď sa to stalo,
keď som stretol sen a stačilo tak málo,
len pár krátkych chvíľ, kým som oslovil
sen, ktorý sa od tej chvíle
na skutočnosť premenil.
A hviezdy od tých čias zas blúdia s nami,
sprevádzajú nás, už nie sme sami,
sprevádzajú nás hviezdy spod tvojich
rias.
Sen, ktorý sa od tej chvíle
na skutočnosť premenil.
A hviezdy od tých čias zas blúdia s nami,
sprevádzajú nás, už nie sme sami,
sprevádzajú nás hviezdy spod tvojich
rias.
Dubi-dubi-dú, du, dubi, dubi,
dubi-dubi-dá, da-da-da, dubi,
dubi-dubi-dú, sprevádzajú nás,
nás, len nás.
