My chodzime vandrujuci, i našo Araňky,
jim postačí kuščok dymu, túlavé topánky.
Šikovnejše dobre žiju, žimi še neboja,
od rána už v dluhym radze na podporu stoja.

Chcejú še mac jak gadžove, chcejú mac motore,
nič jim vtedy neostáva, len odísc za more.
Nazad prídu špecialom a už še radujú,
Dánsko, Fínsko a i Nórsko víza udzeľujú.

Carmen vtedy tyš odešla od tej svojej mamky,
popredala co še dalo, i nove topánky.
Teraz kedz sce nazad prišli, spominac možece,
že še teľo olitace, jak nikto na švece.

Starše Vám kus zavidzeli, bo už ne sú mladí,
leceli by takoj s Vami choč i do Kanady.
Rozdzelila še nam trieda, trieda robotnícka,
ne každý chce do Kanady a dachto chce do Fínska.

Zleknul še švet robotníkoch, pošila jich domu,
politický azyl dneška nedáva nikomu.
V špeciáli furt špivajú špivanočku resku,
na tym švece nit tak dobre, jak tu na Slovensku.

Dze vám budze vy romove, dze vám budze dobre,
gadžo bandurky zasadi, cigán ich vyhrabe.
Teraz še už v parlamence zakony richtujú,
že šicke našo romove naraz odcestujú.