Mám tak sucho v piskoch, jak ťava na púšti,
co som včera popil, len z účtenky lúštim,
žalúdok še hnevá, hra uraženého,
že som nepametal včera zaš na neho.

Hlava len tak trime, s mokrim ucirákom,
sú to češké rána, galiba s pijakom,
obutý v pojsceli, kľúče u kešeni,
máš to dneš bez zvuku, máš pokoj od ženy.

Žaludočok i ľadviny, zaš še hnevajú bez pričiny,
pijeme zaš, budú fleky, nebudzeme žic, tu naveky.

Jak vzniká abstinent, poce še popatrec,
kedz nechce palenku na jazyku vidzec,
neplaca príšahy, na obrazok svaty,
ráno si tak prišahal, zaš ši už sťatý.

Vy co sce nepili, šak to dobre znace,
domu še ku ženom, trižbučky vracace,
bo i my še z karčmi, domu povracame, ...?
no len kedy už dojsc, to nigda neznáme.