Snáď, je to tak správne
Snáď, to nie je vážne
Zamyslí sa dáma
Pri stole v kaviarni,
Keď pohľad na ňu uprie
chlapík s okuliarmi
snáď sa jej chce kýchnuť
no náhle všetci stíchnu
dáma sa uistí otvára kabelku
až v zrkadielku zistí že je len v klobúku
a spomenie si na deň minulý
že na balkóne sadila pekný krík
keď prepadol ju vagónový splín
Snáď sa o krík bála
Že mráz by s ním zamával
A tak ho obliekla do svojich všetkých šiat
A na seba si vzala len klobúk znameniak
a spomenie si na deň minulý
že na balkóne sadila pekný krík
keď prepadol ju balkónový splín
keď v pásme krátky suchý mierny zlín
počas príde pár tuhých hodín
pár tuhých hodín.
Dáma len v klobúku dvíha vlnu vzruchu
Tíško pri káve sedí spomína na deň pred tým
že na balkóne sadila pekný krík
keď prepadol ju balkónový splín
keď v pásme krátky suchý mierny zlín
počas príde pár tuhých hodín
