1. Zem pradávnych sĺnk
v chladnom tieni tajomstiev
na mapách jej dávno niet
Zem pradávnych sĺnk
nepoznáš jej žalospev
a more nevydá viac ten svet
Pod hladinou spí kameň s tvárou naveky
v nehybnom tieni rias
a milenci sú si v tej hĺbke vzdialený
s rukou sa míňa vlas
R: Len more cez brány čias
ženie na brehy stĺpy vĺn
more cez brány čias von vynáša stĺpy vĺn
2. Zem stratených sĺnk v oknách blúdia oči rýb
tam hlboko niet kam ujsť
zem stratených sĺnk v oknách blúdia oči rýb
hľadajú klúč od úst
Pod hladinou spí kameň tvár a testament
v nehybnom tieni rias
čas ostal tam stáť očami hviezd sa díva svet
v tej hĺbke je niečo z nás
R: Len more...
3. = 1.
R: Len more...
R: Nepovie nám však viac
kde mŕtvi v ňom bývajú
nepovie nám však viac
čo mestá v ňom skrývajú
Nepovie nám však viac
čo mestá v ňom skrývajú...
