Na ulici stála, volala sa Klára
v láske sa vždy bála, že ju pokazím.
Stála tam pod bránou s rozmazanou tvárou
s ústami na zámok, v tieni mihalníc

Jedného dňa zrána zmizla do neznáma
márne som ju zháňal, kde len mohla ísť?
Snívala už dávno, že raz bude slávnou
s kufrom veľkých plánov niekde v podkroví.

Na diske či fláme, kde sa dobre máme
neviem bez nej stále na inej lásku prísť.
Príliš som s ňou rátal, málo som ju chápal
to sa predsa stáva aj viac dospelým.

R: Na ulici stála, volala sa Klára
čo sa ma tak bála, že ju pokazím
Na ulici stála, volala sa Klára
čo sa ma tak bála, že ju pokazím

O rok čítam správu, zbadám tvár mi známu
našli moju Kláru až ma zamrazí.
Tak skončila Klára čo sa ma tak bála
a s ňou veľká sláva dievčat sklamaných.

R: