R: V tichom kupé sedím sám a stanice počítam
ráno v rýchliku na ceste domov k nám
na sedadle zlatý dážď, v hlave celý život náš
z toho návratu dušičku malú mám.
Keď zostanú slová zlomyselné trápne dlho vo vzduchu
nemá človek pri odchode pomyslenie zavýskať si juchuchú
A už po schodíkoch schádzam,
o chvíľu dvakrát zazvoním,
trochu šťastná, prekvapená, obom vina odpustená
a ten kameň čo ma ťažil zahodím.
R: V tichom...
Z bájok vieme, že ísť dvaja tvrdohlaví nesmú naraz lavičkou
inak skončí, keď sa stretnú hlavy hrkútanie Janka s Aničkou
R: V tichom...
