1. Biele plachty vozov, dlhé karavány
čas si schová v pam�ti,
vietor plaché klíčky nových pokolení
rozfúka a odletí,
tak nás to láka h�adať zlaté rúna,
pramene Nílu, kameň mudrcov,
až raz k nám príde, raz príde taká chví�a,
v duchu zas bežíš s chlapcami ulicou.
2. Biele plachty lodí nové mapy krášlia,
čas nám zase ostarel,
f�aše stroskotancov blúdia v mútnych vodách,
obal z rias ich uzavrel,
tak nás to láka h�adať Eldorádo,
Yettiho stopy, koreň žeň-šenu,
len biela niť ti občas pripomína,
odkia� sa ťahá k priviazanému.
R: [: Tam nás to láka, tam nás to vábi,
tam nás to volá, kde drieme svet. :]
3. Staré m�tve hradby sú zapadnuté v piesku,
letí nad ne k�de� bocianov,
pútnici v svetle ohňov majú m�kve oči,
hlas hyen sa vtiera do stanov,
tak nás to láka h�adať vodu v púšti,
Noemov koráb, svetlá majákov,
len jedno okno, keď tma sa zhora spustí,
svieti pre nás farbou rovnakou.
R:
