1. Les ma farby ako bundy para gánov, listy na vlhkú zem padajú.
Oheň hon v kruhu starých mohy kánov, raz do roka sa tu schádzajú.
Mali krídla, dnes už koľkí palice a nápev jasný a oči roziskrené
nemá každý, jak sa v básňach hovorí.
Ťažko je nosiť hlavu hore ako princi,
keď svoju jeseň klepe v starobinci.

2. Les ma farby ako bundy paragánov, sem-tam už ťa zima pristaví.
V hlasnej vrave jeden zo starých pánov páli v ohni svoje predstavy.
Mal vtedy plány a dnes zvyšky dlhu, čo syn mu nechal,
keď ši na cestu dlhá,
o takej sa vopred nikdy nevraví.
Rád lepil s vnučkou pávy z plastelíny.
Miesto nej mu chodia listy z Argentíny.

3. Les ma farby ako bundy paragánov, bolo leto aj bez lastovičiek.
Oheň kamarátstva starých mohykánov, to je roj životných iskričiek.
V horách ma pravda celkom blízko do neba
a runda načína sa vždy napravo od seba,
s týmto všetkým by nemal hýbať čas.
V posledných chvíľach, keď oheň uhasína,
je dobré mať si na čo zaspomínať.