1. Poznám jednu pani, čo sa vyzná v ma�ovaní,
chodievam k nej na lekcie bez akejko�vek protekcie,
všade na okolí farebné tóny ladí,
ma�uje, a nikomu to nevadí.
R: Keď jeseň štetcom klope na rám okenný,
rýchlo balím veci na tramp posledný,
popadané pestré lístie poste� nahradí
a spolu s vetrom na rozlúčku šesť strún kovových
na posledný song naladí.
2. Keď sa zima jemne ozve a ku teplej veci pozve,
stratí sa pani Jeseň ako moja posledná pieseň,
sneh pokryje všetky farby na palete,
viem však, že stretneme sa zas, o rok, hneď po lete.
R:
