1. Zas voňajú sená a pe� nosy dráždi,
vzduchom sa šíri túlania čas,
suché korytá riečne, a slnko tak praží,
ale dobrú náladu nestráca nikto z nás, nikto z nás.
2. Však lepšie sa v horách to teplo znáša
ako dotyk častíc smogových,
zvalené stromy prekračovať, húštinami kráčať,
dýchať v�ňu smoly z k�ry borovíc, borovíc.
R: Čakanie na dážď zdá sa večné,
v tieni si oheň rozložíš,
so slnkom páli v nekonečne,
až sa večer k spánku uložíš, uložíš.
3. Keď ťa skoro ráno prvý lúč slnka prebudí,
tráva ti telo orosí,
pokojne na oblohu h�adíš a myslíš na �udí,
koho o džbán vody studenej poprosíš, poprosíš.
R:
