1. Medzi blokmi na sídlisku
sedí chlapec pri ihrisku,
práve zistil, že je dieta z mesta.
Do prírody vedú spoje,
šofér sa ho pýta: "čo je?"
"Vezmite ma tam, kde nieje asfaltová cesta".
2. V detskej v malom byte,
ako vtáča v igelite
zisťujem, že jedno isté mi je.
Civilizácia zbohom.
Toto je medzi mnou a Bohom,
odchádzam niekam tam,
kde mi nehrozí ztráta fantázie.
R: Na každý strom vedľa železnice
vpíšem meno kriedou,
nech vieš, kde nájdeš,
keď pojdeš domov triedou.
Ak ti stojím za to, tak nájdi si ma,
ja budem niekde v horách,
nech ti nepomáha ani ten,
čo smeje sa nám zhora.
3. Vymenil som staré miesto
za tento nekonečný priestor,
priestor, ktorý je čistý a dokonalý.
Kto s s takou krásou zmieri?
Možno len básnik na papieri,
ten jediný dokáže opísať miesto veľké,
aj keď sám je malý
R: Na každý strom vedľa železnice...
4. Zastavíš vlak a spavíš niečo,
čo nedokáže spravit vačšina.
Povieš: "prepáč", to mi stačí
a ďalšia etapa sa začína.
Lietať spolu nad oblaky,
dýchať z plnej sily.
Kričať: "život je už taký",
priznať, že sa mýlim.
R: Na každý strom vedľa železnice ...
