1. Mám jeden starý klobúk, v ktorom si vietor hudie,
ten, kto ho má na hlave, ten na nič nezabudne,
ani na prázdne ulice, na ktorých plakáva lístie,
ani na prázdne stanice, nakoniec - je to to isté.
R: Záhrada stratená, [: prelietavá dáma Šťastena. :]
2. Mám jeden stary klobúk, v ktorom svieti zopár dier,
tmou nimi vlieta snový m�j k�de� myšlienkový,
ako na prázdne ulice zosadá povetrím lístie,
ako na prázdne stanice, nakoniec - je to to isté.
R:
3. Mám jeden starý klobúk, kráčať v ňom nepatrí sa,
len keď nik nevidí ma, snívam pod ním sám doma,
vtedy aj prázdne ulice roztrbliece zlaté lístie,
vtedy aj prázdne stanice ..., nakoniec - je to to isté.
R:
4. Mám jeden starý klobúk, v ktorom si vietor hudie,
ten, kto ho má na hlave, ten na nič nezabudne,
ja pam�tám si ulice,po ktorých sme šli my dvaja.
ty, pam�táš tie stanice? Nakoniec - vyhnaní z raja.
R: Záhrada stratená, prelietavá dáma Šťastena,
prelietavá dáma ...
