1. Slnko svieti aj v noci, je to tak, niet pomoci,
uzhodli sa vedci pospolu,
nep�jde už spať za kopec, jak to tvrdil starý otec,
našlo ma stáť ráno v ulici.
R: "Veď slnko má svoju púť, keď spí, tak ho nebuď,"
vraveli mi už od detských liet,
"na spanie má z v�n diván, kde vonia orgován,"
ja som tomu veril, to mi ver.
2. Zrazu prestal vietor spievať, zabudol strom na mňa mávať,
zavreli sa modré oči tmy,
chodník lásky stratil cenu, neh�adám už na ňom ženu,
stačí mi s ňou pred výkladom stáť.
R:
3. Už nestretá ma v noci Verne, nenašepkáva d�verne,
kde možno svetielka �udí nájsť,
keď niet noci, tak niet rána, zavrela sa čarov brána,
často bývam dňom unavený.
R:
4. Ak raz stretnem zopár �udí, ktorých občas veda nudí,
poprosím ich, nech mi pom�žu,
uložíme Slnko do v�n, keď usne, tak Mesiaca spln
roztvorí nám modré oči tmy.
R:
R:
