1. Bo�avé nohy a cesta vpred sa plazí,
vandrujú mnoho dní krajinou.
To sucho v krku a drsný výraz tvárí,
obdarení krvou Románov.
R: Pýtal som sa ich sto ráz,
kde je peklo a kde raj,
len raz mi však odvetili:
"Tulácky širák,si chráň, vždy chráň!"
2. Navždy prázdne vrecká, neskrotené vášne,
hrivy koňov vetrom vlajúce.
Sm�d po nových cestách utopili v dia�ke,
na návraty nebol nikdy čas.
R: Rozumeli reči skál
aj tichu plání pred sebou,
mnohokrát už nemali síl,
smiechom liečili svoj žia�, svoj žia�.
3. Kolesá vozov, čo zabudli na pokoj,
pieseň voňajúca pahrebou,
dlhé vlasy dievčat pretkávané smolou,
dravá láska, spánok nad ránom.
