1. Sú miesta, ktoré h�adia prvým jarným brieždením,
trochu clivé, zvláštne krásne - maliar ich nenakreslí.
Pozná ich tvoj tulácky vak, z prachu ciest zašpinený,
pozná ich tvoj tulácky vak, aj gitara, čo neladí.
2. Sú miesta, ktoré bolia viac než slzy na dlani,
spomienky sa niekde rútia, v detstve ich to zastaví.
Zrazu vidíš svoj luk, šípy, aj čelenku z pier husích,
vidíš svoj luk, prvé šípy, aj čelenku z pier husích.
R: Hej, ty, čo si tam stál,
hrdo zvieral v rukách detskú zbraň,
vstúp znovu do mňa a skús zabudnúť,
že čas mi ťa už vzal,
že som dlho návrat odkladal,
na účet pribudlo len rokov pár, á - á - á.
3. Sú miesta - chutia trpko, kto dal plaché otázky,
chlapčenská tvár, na nej pehy, vykanie ťa zamrazí:
"Ujo, prečo tu sedíte a prečo vám tečú slzy?
Ujo, dám vám gumipušku, ve�kým sa to nepatrí."
