1. Už to tu nikdy nebude ako predtým,
v kvapke z mora topím žiaľ,
izba plná usušených ruží,
čo som ti kedysi daroval,
všetky slová, ktoré v sebe dusím
preto, že si práve s druhým,
jeho očiam závidím...
R: Viac ťa tu niet,
zostalo miesto prázdne
Viac ťa tu niet,
bývalo nám krásne
2. Musíš však zletieť z nebies a potykať si s pravdou,
ty už dýchaš iný vzduch,
aj keby som míľu mravčím krokom prešiel,
budeš s ním a ja som tu,
všetky slová, ktoré v sebe dusím
preto, že si práve s druhým,
jeho očiam závidím...
R1: Viac ťa tu niet,
zostalo miesto prázdne
Viac ťa tu niet,
bývalo nám krásne,
už nepomôžu básne
solo:
R:
R1:
