1. Znova jeden z tých dní,
keď som posledný
aj tam, kde som býval prvý
doma sedím potom
neviem čo so životom
každý kopec zdá sa mi strmý
Vtedy spomeniem si
na slová, čo kedysi
môj otec hovoril
R: Keď budeš kráčať v búrke sám
svojím telom vietor lám
hlavu maj hore
niekde na obzore sa tvoje slnko objaví
Keď budeš ráno blúdiť tmou
a k zemi padať únavou
hlavu maj hore
niekde na obzore sa tvoje slnko objaví
2. Snáď miliónkrát som spadol a vstal
a bol rozbitý na kusy no niekedy fakt
nemám silu vstať liezť pod odkvap, keď prší
Vtedy spomeniem si
na slová čo, kedysi môj otec hovoril
R: Keď budeš kráčať v búrke sám...
Ten čas príde raz
vietor stíchne sám
slnko vyjde zas
do prázdnych rán
