Pár dobrých ľudí a chvíľočku čas
bez žiadnej nudy a v hlave plno krás
nájde sa medzi nimi vždy aj ten zlý,
ktorý to všetko skazí, nenapraví.
S gitarou na pleci a vo vaku chlieb,
či je to robotník, či kandidát vied,
zhodujú sa v jednom vždy spoločnom,
odhodidiť za hlavu zhon a občas výjsť von.

R: Sláva, už je tu zas,
tých vandrov čas, tak poďme do hôr.
Sláva, už je tu zas,
svet plný krás, kto v ňom bude skôr.

Niekto spí v stane, niekto pod širákom,
každý však ráno vstane vždy s krásnym snom,
oči si rýchlo pretrie a hneď sa balí
za neurčitým cieľom zasa valí.
Nohy má zodraté a zaprášené,
nežije vo vate no to veru nie,
v potoku napil by sa no takého niet
táto rana stále hnisá ľud ničí si svet.

R: Tak už vstaňme a vyjdime zas
všetci koľko je nás pozrieť sa do hôr.
Oči otvorené, svet čaká na nás
a je plný krás pomôžme mu čím skôr.

R: Sláva...
Pár dobrých ľudí...

R: